reklama

Krajina a ľudia – prvé dojmy

Po troch dňoch si už trúfam povedať niečo aj o krajine a ľuďoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Na pohľad je Izrael úplne pokojná, bezpečná krajina. Necítim veľký rozdiel oproti Taliansku alebo Chorvátsku. Samozrejme, exponované miesta sú plné uniformovaných ľudí. Najmä ženy v uniforme s ostrými zbraňami v ruke pôsobia na našinca zvláštne. Ale s takýmto obrázkom som sa zase až tak často nestretol.

Jazdí sa tu podobne ako v južnom Taliansku alebo v Bulharsku. Možno pomalšie, ale tiež veľmi dynamicky, s výdatným využívaním klaksónov. Musel som sa usmiať, keď som na vlastné oči videl scénku pred semaformi, keď sa dvaja vodiči začali navzájom gestami a potom aj slovne hádať (tak sa mi to javilo), potom ten predný rázne vystúpil z auta a s hlasnými pokrikmi sa prirútil k otvorenému oknu toho predného. Niečo na neho zahučal, ten prudko otvoril dvere... Normálne som sa zľakol, že bude bitka. A oni sa zrazu začali smiať, objímať... Nuž, iný temperament.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to zvláštne, ale najviac sa mi na tejto krajine páči vôňa vzduchu. Najmä v Yad Vashem, na kopci za mestom, s radosťou zhlboka dýcham. Je taká stredomorská. Pripomína mi prechádzky po Jadranskom pobreží, po kopcoch nad chorvátskymi dedinkami. Doteraz som tú vôňu pripisoval píniám, takže si dovolím súdiť, že tie ihličnaté veci okolo Yad Vashem budú pínie. Ale nestavil by som na to ani šekel.

Služby fungujú ako v civilizovanej krajine, program nášho seminára beží priam s nemeckou presnosťou. Hotel je jeden z tých lepších, v akých som v živote spal, ale zase žiadna extratrieda. Spolubývajúci je fajn. Má asi päť rokov po univerzite, zaľúbil sa do Izraela (asi preto ešte slobodný a nezadaný), v Cluji riaditeľuje múzeu holokaustu, ale podriadených nemá. Je to taká otvorená duša, priateľská. V Izraeli sa vyzná, takže mi veľa pomáha. Myslím, že ani jeden z nás nemusí večerné posedenia pri vínku, takže sa im úspešne vyhýbame, hoci dnes sme pod tlakom „postkomunistickej loby" (Poľka, Litovka a Macedónka) podľahli a ideme sa socializovať. No, veľa toho asi nenahovorím, víno si tiež nedám - ale aspoň nebudem trhať partiu. A prechádzku po meste si urobím zajtra. Amíci a Kanaďania sú takí typicky zámorskí, otvorení, komunikatívny - len tej ich angličtine ako si slabo rozumiem. Oveľa menej, ako keď hovoria prednášajúci. Tomu úplne nerozumiem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka dnešného programu, doobeda sme viac ako tri hodiny chodili po Múzeu holokaustu. V porovnaní s Oswiecimom to nie je „samonosná" expozícia. Bez výkladu a najmä autorskej interpretácie nášho tútora Ephraima by som tie najzaujímavejšie veci asi nepochopil. Budova múzea je dlhá a a úzka, „zarezáva" sa do Herzlovej hory. Symbol noža zabodnutého v srdci. Vstúpite na jednom konci, vidíte pred sebou dlhočiznú budovu - a na jej konci denné svetlo. Svetlo na konci tunela. Hlavná myšlienka múzea. Nehovoriť o tom, aké zničujúce boli hrúzy holokaustu, ale ako ich bolo možné prežiť. Jasné, boli tam aj makety táborov smrti, aj zábery masových hrobov, mŕtvych tiel. Ale naozaj bolo cítiť život. V expozícii Terezína napríklad denníček nejakej väzenkyne, otvorený na strane, ktorá sa začínala slovami „krásné dny". Veľmi sa mi páčila myšlienka, že najlepšia forma odboja proti nacizmu bola umožniť židom žiť (na margo Schidlera), a ešte raz vyslovená v inej verzii pri jednom konkrétnom príbehu: židia najviac kazili nacistom ich plány tým, že si aj po holokauste dokázali založiť rodiny a mať deti. Veľmi som si uvedomil, aké dôležité pre je mať deti. Z hľadiska osobného, ale aj z hľadiska národného, vlasteneckého. Prečo vlastne Európania nemajú deti? Alebo neskoro a málo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aby som nezabudol: počas našej prehliadky sa v múzeu objavila VIP delegácia: pán premiér českej republiky. Keby som natiahol ruku, aj by som sa ho možno dotkol. Vyzeral zaujímavo - s kipou na hlave. Ani som nevedel, že je žid.

V v najznámejšej časti expozície Yad Vashem, pavilóne detí, sme neboli. Ešte budeme mať pár tripov po areáli a najneskôr v nedeľu 2.8., keď budeme mať voľný program v areáli sa tam pôjdem pozrieť.

Poobedňajšia prednáška išla trochu mimo mňa, lebo bola o literatúre. Jednak jej veľmi nerozumiem a jednak sa ukážky čítali tak rýchlo, že netuším... Ale aspoň som sa niečo dozvedel o Chasidoch, o jidiš, niečo som si doplnil ku včerajšej prednáške o význame osvietenstva pre židov v Európe. Na záver dňa už len malá ukážka webstránky. Zaujímavé sú najmä databázy. Prelúskam doma, tu nemám toľko času na nete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spolubývajúci mi práve doniesol ochutnať plod kaktusu a strašne ho ospevuje. Tak ho zjem a idem sa socializovať.

Martin Kríž

Martin Kríž

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  19x

Učiteľ, toho času bez katedry. Zoznam autorových rubrík:  vzdelávanieJeruzalemSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu