Waldorfské školy - mediálna kauza a odborný problém

Autor: Martin Kríž | 14.4.2012 o 17:31 | (upravené 14.4.2012 o 20:40) Karma článku: 9,89 | Prečítané:  3090x

Okolo waldorfskej pedagogiky sa na Slovensku občas rozprúdi vášnivá, polemická diskusia. Zdá sa, že ten čas opäť prichádza. Podnetom je stanovisko Štátneho pedagogického ústavu, ktoré neodporučilo zaradiť waldorfské gymnázium do siete škôl. Keďže som námestníkom riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu a som zodpovedný aj za stanovisko, o ktorom je tu reč, považujem za potrebné vstúpiť do tejto diskusie hneď na začiatku.

Diskusiu otvoril tento článok: http://aktualne.atlas.sk/alternativna-pedagogika-narazila-na-pochybnosti-statu/slovensko/skolstvo/ Nechcem hovoriť jazykom žurnalistu (či už redaktora nejakého média, alebo pracovníka tlačového odboru ministerstva), pretože v tomto prípade žurnalistické zjednodušenia a skratky spôsobujú nedorozumenia a šumy, ktoré robia celý problém neuchopiteľným. Nebudem sa zaoberať ani vetami z uvedeného článku, ktoré obsahujú nepresnosti a dezinterpretácie - je ich tam veľmi veľa. Celkové vyznenie článku je také, že Štátny pedagogický ústav ohrozuje alternatívne pedagogické prístupy a z pozície štátnej regulácie obmedzuje slobodnú voľbu rodičov. A to je práve dezinterpretácia, ktorú sa pokúsim objasniť. Ďalej sa pokúsim vysvetliť, v čom spočívajú naše pochybnosti ohľadne waldorfskej pedagogiky a jej uplatniteľnosti v slovenskom školstve za súčasných legislatívnych podmienok.


Sloboda rodiča/žiaka vs. štátna regulácia
Je vzdelanie súkromnou záležitosťou žiaka a jeho rodičov, alebo je záležitosťou štátu? V našej spoločnosti táto otázka nebola systematicky diskutovaná a neexistuje širšie prijatý konsenzus, či je správna prvá odpoveď, alebo druhá, alebo ako ich skombinovať. Skúsme sformulovať niekoľko možných odpovedí.
1.    Vzdelávanie je súkromnou záležitosťou rodiny. Dokonca až do tej miery, že štát sa nebude starať, či vôbec nejaké vzdelanie dieťa dostáva.
2.    Trošku mäkšie chápanie je, že štát požaduje, aby sa vzdelával každý, ale kto, akým spôsobom a s akými výsledkami bude dieťa vzdelávať zostane v kompetencii rodiča.
3.    Ďalšie možné odpovede sú variáciami toho, do ktorých oblastí (poskytovateľ vzdelávania, spôsob vzdelávania, výsledky vzdelávania) má štát vstupovať a regulovať ich.
4.    Napokon môžeme zveriť celú zodpovednosť za vzdelávanie na štát. Rodiča zaviažeme povinnosťou zveriť dieťa škole a štát škole prikáže spôsob vzdelávania a predpíše výsledky.
Náš právny poriadok definuje podmienky tak, že v ústave ukladá povinnú školskú dochádzku. Štát teda predpisuje povinnosť vzdelávať sa, a to v škole. Túto povinnosť občanov ďalej upravujú zákony, najmä Zákon NR SR č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tu sa povinnosť dochádzať do školy mierne zmäkčuje tým, že pri splnení presne špecifikovaných podmienok sa žiak môže vzdelávať individuálne (mimo školského prostredia), ale škole je dané právo i povinnosť kontrolovať výsledky vzdelávania. (Tieto podmienky sú natoľko špecifické, že v súčasnosti možnosť individuálneho vzdelávania využíva menej ako tri desiatky žiakov v SR.) Sloboda rodičov vzdelávať svoje deti podľa svojich predstáv je limitovaná tým, že sú povinní sa podriadiť v tejto veci kuratele školy.


Sloboda školy vs. štátna regulácia
Sloboda rodiča sa teda fakticky redukuje na slobodu výberu školy pre svoje dieťa. V zásade teda platí: čím väčšia rôznorodosť škôl, tým väčšia sloboda voľby pre rodičov. Z tohto pohľadu rozumiem obavám tých, ktorí v stanovisku ŠPÚ k waldorfskej pedagogike vidia útok na slobodu voľby rodičov, ako má byť ich dieťa vzdelávané. Treba však povedať, že aj túto slobodu zákon do istej miery reguluje (či ak chceme: obmedzuje).
Aby škola mohla byť školou oprávnenou poskytovať vzdelávanie podľa školského zákona, musí byť zaradená do siete škôl. Pri zaraďovaní do siete musí (okrem mnohých iných vecí) predložiť vypracovaný školský vzdelávací program.  "Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto (školského - pozn. M.K.) zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom." (podľa §7 ods. 3 školského zákona)
Pre úplnosť je potrebné povedať, že aj tieto dve podmienky zákon zmäkčuje, a to režimom experimentálneho overovania. Túto cestu volili mnohé alternatívne pedagogické koncepcie (vrátane waldorfu) už v čase platnosti predchádzajúceho školského zákona. Nový školský zákon (245/2008 Z.z.) zavedením dvojúrovňového modelu tvorby vzdelávacích programov mnohým alternatívam uvoľnil cestu natoľko, že dnes už nemusia využívať režim experimentálneho overovania (napr. integrované tematické vyučovanie, daltonská pedagogika).  Štátny pedagogický ústav tento trend podporuje. Iné pedagogické smery využívajú režim experimentálneho overovania aj naďalej (napr. waldorfská pedagogika, montessori, metóda CLIL a pod.) Aj tieto experimentálne overovania odborne garantuje Štátny pedagogický ústav. Nijako teda nebránime tomu, aby sa alternatívne pedagogické koncepcie na Slovensku uplatňovali - našou úlohou je bdieť nad tým, aby sa to dialo v súlade so zákonom.
Veľmi dôležitou informáciou je, že predmetné stanovisko Štátneho pedagogického ústavu sa týkalo zaradenia waldorfského gymnázia do siete škôl bez toho, aby zriaďovateľ navrhoval zaradenie do režimu experimentálneho overovania. Podmienka súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona a so štátnym vzdelávacím programom preto musí byť splnená bezo zvyšku a bez výhrad. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu bolo zistiť, či tomu tak je.


Konkrétne výhrady
K predloženému školskému vzdelávaciemu programu waldorfského gymnázia bolo vznesených veľa konkrétnych pripomienok k jednotlivým predmetom z hľadiska nesúladu so štátnym vzdelávacím programom. To len pre úplnosť. V skutočnosti oveľa dôležitejšou témou sú pochybnosti týkajúce sa  súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania uvedenými v §§3 a 4 školského zákona.  Začnime konkrétnymi pripomienkami, ktoré Štátny pedagogický ústav vyslovil.


Školský zákon v §3 stanovuje, že jedným z princípov výchovy a vzdelávania je súlad s vedou, výskumom a vývojom. Viaceré ciele vzdelávania definované predloženým školským vzdelávacím programom sú z tohto hľadiska diskutabilné:
-     „interpretácia priestoru a času" (priestor a čas sú však objektívne veličiny podmieňujúce interpretáciu - nie je možné ich na úrovni strednej školy interpretovať),
-    „poznanie zemskej podstaty" (pojem zemská podstata nie je vo vede definovaný),
-    „pohľad ku koreňom vzniku vecí a javov" (zodpovedá mýtickej, resp. kozmogonickej fáze vývoja ľudského poznania, ktorá je už niekoľko tisíc rokov prekonaná),
-    „rovnosť dostredivých a odstredivých síl v astronómii" (nie je možné vedeckým spôsobom zvládnuť v prvom ročníku strednej školy),
-    „v embryológii hra mužských a ženských vplyvov" (embryológia nie je vhodná pre prvý ročník SŠ, proces „hra mužských a ženských vplyvov" nie je vedecky definovaný),
-    „v dejepise sledujú individuálne cesty do neznámych končín" (pojem „neznáme končiny" nie je vedecky definovaný)
-    „v projektívnej geometrii sledujú priamky až do spoločného bodu v nekonečne" (takéto sledovanie ne je možné s vedomosťami na úrovni strednej školy, navyše konzekvencie, ktoré tento obsah v predloženom vzdelávacom programe má, zodpovedajú renesančnému mysleniu Mikuláša Kuzánskeho, nie súčasnej vede).


Paragrafy 3 a 4 na viacerých miestach (§3 písm. m, §4 písm. f-h) zdôrazňujú potrebu rešpektu k iným ľuďom, tolerancie a rovnoprávnosti. Viaceré ciele vzdelávania definované predloženým školským vzdelávacím programom sú z tohto hľadiska diskutabilné:
-    „Vypracovať si objektivitu v cítení"
-    „Vedomé umiestneni seba do stredu panorámy vecí a javov"
-    Faust ako integrujúca téma, osobný príklad.


Po vymenovaní týchto pripomienok predkladateľ predložil na schválenie opravenú verziu školského vzdelávacieho programu, kde boli tieto formulácie odstránené. Presnejšie, zamlčané. Celkové vyznenie dokumentu sa totiž nezmenilo. A ak sa nechceme hrať na slepú babu, mali by sme otvorene povedať, že tu nejde o otázky súvisiace s konkrétnym školským vzdelávacím programom, ale o otázky týkajúce sa pedagogického princípu waldorfskej pedagogiky ako takej.


Principiálny problém
Najhlbší problém, ktorý waldorfská pedagogika na Slovensku má, je vskutku principiálny. Spočíva totiž v tom, že pedagogický princíp waldorfskej pedagogiky môže byť v rozpore s princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. V predloženom školskom vzdelávacom programe sa predkladateľ priamo odvoláva na antropozofiu ako svetonázorový základ - hoci jedným dychom tvrdí, že waldorfská pedagogika nie je svetonázorová. Inými slovami, škola údajne používa antropozofické postupy, ale nevyučuje sa antropozofia ako obsah vzdelávania. Vyššie citované konkrétne pripomienky môžu naznačovať, že to nie je tak celkom pravda a že „interpretácia priestoru a času", „sledovanie priamok až do spoločného bodu v nekonečne" či iné lahôdky majú v skutočnosti svoje pozadie v antropozofii. Už samotné používanie antropozifických postupov však môže byť problematické, ak sa nepodarí preukázať, že antropozofia formuje človeka „podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja" (§3 písm. i školského zákona). Iste, aj tento odsek sa dá zamlčať - nič to ale nemení na tom, že antropozofia vždy bola, je a nemôže nebyť svetonázorovým základom waldorfskej pedagogiky.  Tento principiálny problém je podľa nášho názoru za súčasného legislatívneho stavu neodstrániteľný.
Na tomto mieste si dovolím vložiť niekoľko citátov zo stránky Slovenskej antropozofickej spoločnosti. Vybral som tie pasáže, ktoré sa najviditeľnejšie premietli do školského vzdelávacieho programu, ktorý sme posudzovali. Či tieto odseky sú napísané „podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja", ponechám na úvahu čitateľa. Dovolím si len skonštatovať, že istú - jemne povedané - pochybnosť vyslovil aj Ústav pre vzťahy štátu a cirkví vo svojom stanovisku k správe z experimentálneho overovania waldorfskej školy z roku 2010.


„Antropozofia stojí v západno-kresťanskej tradícii filozofických a náboženských snažení ľudí pochopiť samých seba. Vznikla na začiatku 20. storočia a vyznačuje sa rozšírením poznania (spirituálny realizmus) a rozvinutím zodpovednosti indivídua za svoje konanie (etický individualzmus). Ako etický individualizmus zahŕňa a podnecuje schopnosti človeka k slobodnému sebaurčeniu; k čomu patrí aj to, že sa človek spoznáva v následkoch svojho konania. Ako spirituálny realizmus otvára nové dimenzie skutočnosti, v ktorých duchovné pochopenie človeka rozširuje a modifikuje jeho fyzikálno-psychologický obraz. V tomto zmysle je Antropozofia "cestou poznania, ktorá chce duchovné v ľudskej bytosti viesť k duchovnému vo svete." Antropozofia premieňa vedu na životnú prax a životnú prax na spirituálnu kultúru. Túto obojstrannú premenu môžeme vidieť ako umelecký proces a ako zdroj nového pôsobiska pre umeleckú tvorbu. Týmto spôsobom sa rozvíja antropozofická duchovná veda cez rozvinutie individuálnych schopností ako kultúrno-občiansko-spoločenská iniciatíva."
(Zdroj: http://www.antropozofia.sk/?page_id=305)


"Z pohľadu antropozofie je vývin dieťaťa podmienený niekoľkými skupinami determinantov, napr.: dedičnosť, vplyvy prostredia, vlastnosti večnej individuality a karma, resp. všetko to, čo si individualita prináša so sebou, keď zostupuje z duchovného sveta do fyzického tela a rodí sa ako dieťa, potomok konkrétnych rodičov. ... V pohľade liečebnej pedagogiky je podstatné to, že sa nedíva na dieťa len ako na psychologicko-medicínsko-pedagogický subjekt a objekt, ako to robia súčasné spomenuté vedné disciplíny, ale rozširuje tento pohľad o duchovnú dimenziu, ktorá mnohé objasňuje a mnohému nepochopiteľnému dáva zmysel a tým aj možnosť pochopenia, vyrovnania sa a prijatia, ako významných impulzov k ďalšiemu vývinu."
(Zdroj: http://www.antropozofia.sk/?page_id=118)

"Osemročné dievčatko s rozlietanou pozornosťou, svetlými vláskami, jemnej telesnej stavby, veselé, niekedy až dráždivé v prejave, dobrú náladu u nej občas vystrieda smútok zmiešaný so strachom a z úzkosťou, má problémy v škole. Pokiaľ to môžeme zistiť, zdá sa, že v rodinnom kruhu nie sú závažnejšie problémy, dieťa má milujúcich rodičov. V škole sa nedokáže sústrediť, má problémy zapamätať si učivo a nečakané zmeny nálad jej sťažujú život a komplikujú aj jej vzťahy a spoluprácu na hodinách. Jej písmo je vysoko posadené, „lieta" nad riadkami, samo dievčatko chodí na špičkách, pri chôdzi nedošľapuje na celé chodidlo. Jej kresby sú jemné, svetlé, vyhýba sa sýtym farbám, línie sú trhané a tvary neurčité a väčšinou kostrbaté. Pri rozhovoroch s rodičmi zisťujeme, že neprekonalo takmer žiadnu typickú detskú chorobu, ako sú kiahne, osýpky a pod. Prirodzene, toto je len stručná informácia, pri dôkladnom vyšetrení sa zisťuje oveľa viac podrobností o vývine dieťaťa a o všetkých okolnostiach, ktoré môže dokresliť obraz o jej vývine. Liečebný pedagóg vyvodzuje, že v prípade tohto dievčatka jej astralita nie je v pomere k jej veku dostatočne zostúpená a je potrebné zostaviť stravu, denný režim a školské cvičenia tak, aby sa jej proces inkarnovania do fyzického tela uľahčil."
(Zdroj: http://www.antropozofia.sk/?page_id=118)


Koniec v nedohľadne
Profesor Zelina aj pani redaktorka portálu aktuálne.sk sa odvolávajú na dlhodobo dobré výsledky žiakov waldorfskej školy v testovaniach. Neviem, či sú naozaj dobré - možno áno. Ak by však boli aj najlepšie na Slovensku, nič to nemení na pochybnostiach opísaných vyššie v tomto článku. Podmienkou pre zaradenie akejkoľvek školy do siete škôl je súlad ich vzdelávacích programov s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Podľa dnes platných právnych predpisov, účel nesvätí prostriedky. Akokoľvek dobré výsledky v testovaní nemôžu legitimizovať pedagogické postupy, ktoré sú v rozpore so zákonom. Preto je potrebné vykonať kvalitatívny výskum, či waldorfská pedagogika a jej svetonázorový základ antropozofia sú založené na „výsledkoch dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja". Skôr, ako bude tento výskum urobený, nie je možné odporúčať zaradenie škôl založených na waldorfskej pedagogike do siete škôl. Tento výskum nemôže byť nahradený záverečnou správou z experimentálneho overovania, ktoré prebieha od roku 2001, pretože jeho hypotézy sú zamerané presne na to, čo konštatuje v článku profesor Zelina: na vzdelávacie výsledky a na sociálnu klímu v škole. To však nie je podstata našej aktuálnej pripomienky.
Neviem v tejto chvíli predpokladať, aké budú závery navrhovaného výskumu. V humanitných vedách to už tak býva, že výsledok často závisí od formulácie hypotéz, zvolenej metodiky a interpretácie dát. Dovolím si však povedať, že ak dostane priestor waldorfská pedagogika, čoskoro sa o slovo prihlásia scientológovia (už dnes máme v školách viac scientológie, ako si myslíme), neskôr ďalšie koncepcie založené na iných ako newtonovsko-karteziánskych myšlienkových tradíciách , možno mnohé sekty... Úplne neobhájiteľným sa stane odmietanie domáceho vzdelávania za oveľa voľnejších podmienok ako dnes. V skutočnosti tu nejde o waldorfskú pedagogiku. Ide tu o to, ako si odpovieme na otázku z úvodu tohto blogu: Je vzdelanie súkromnou záležitosťou žiaka a jeho rodičov, alebo je záležitosťou štátu?


Záver:
Stanovisko Štátneho pedagogického ústavu sa neusiluje stavať hrádzu alternatívnym pedagogickým princípom. Nehovorí nič o tom, či je waldorfská pedagogika dobrá alebo zlá pre deti, pre ich rodičov, pre spoločnosť. Ani o tom, či je zamestnancom ústavu táto pedagogika sympatická alebo nie. Vypovedá len o tom, že existujú oprávnené pochybnosti o tom, či školské vzdelávacie programy založené na waldorfskej pedagogike spĺňajú zákonnú požiadavku formulovanú v §7 ods. 3 školského zákona: „Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?