Povedzme si to takto: učiteľský štrajk je investíciou. Investovali tri denné platy - čo mimochodom môže znamenať, že tohtomesačnú faktúru za kúrenie jednoducho nezaplatia, alebo si na ňu požičajú. Verili však, že tým dosiahnu zvýšenie platov o závratných 70 € mesačne brutto, vďaka čomu tú dlžobu možno do roka dokážu splatiť a o tri roky možno našetria na dovolenku pod stanom v Chorvátsku. OK, je to možno trochu pritiahnuté za vlasy. Ale iba trochu.
Lenže kríza môže zničiť každú investíciu. Tú učiteľskú ivestíciu prekazila morálna kríza OZPŠaV. Oni totiž prerušili štrajk skôr, ako niečo dosiahol. Aká ponuka bola na stole? Nevieme. Je šanca niečo vyrokovať? Nevieme. Ale môžeme sa domnievať. Vieme totiž, čo na stole nie je a čo sa zatiaľ vyrokovať nepodarilo. Nepodarilo sa:
1. Dohodnúť rast podielu HDP na školstvo o 0,3% ročne.
2. Aby všetky peniaze, ktoré vláda vykazuje ako výdavky na školstvo, skutočne išli na školstvo.
3. Aby sa platy učiteľov zdvihli o tých 70 € mesačne aspoň od roku 2014 (čo mimochodom približne zodpovedá cene 1kg chleba a 1l čerstvého mlieka na deň).
Je to fakt kríza. Ale čo nás nezabije, to nás posilní. Tak čo, milí učitelia? Čo s Vami (žiada sa mi napísať "s nami") urobí táto kríza? Zabije Vás? Alebo sa poučíme a vyjdeme posilnení - Vy učitelia, i my občania a rodičia? A aké by malo byť to poučenie? Dovolím si načrtnúť svoj pohľad.
Takže, priatelia, na čo treba zabudnúť:
1. Na odbory - klobúk dolu pred Vami, ktorí v štrajku pokračujete a svoju investíciu zvyšujete napriek SMERáckym ministrom a SMERáckym odborárom a klobúk dolu pred Vašimi študnetmi; Vy už ste pochopili.
2. Na tabuľkové platy - treba navyšovať objem mzdových prostriedkov, potom sa ujde viac každému.
3. Na "bezplatné" vzdelávanie na ZŠ a SŠ v tom rozsahu, ako ho máme dnes v Ústave a zákonoch - pokiaľ raz nepríde vláda, ktorá zo vzdelávania urobí reálnu prioritu a nezvýši verejné výdavky na žiaka približne na dvojnásobok súčsného stavu (samozrejme, nie na úkor detí a dôchodcov - zdroje sú v presmerovaní finančných tokov plynúcich všelijakým širokým gorilám, brhlikom, velkym rybam a inym zverom).
A o čom začať rozmýšľať:
1. Profesionalizácia učiteľského povolania - pozrite tu. A toto bude treba urobiť, aj keby naše deti (lebo o ne tu ide predovšetkým) tie dvojnásobné prostriedky na vzdelávanie od vlády dostali.
2. Zmluvná voľnosť pri uzatváraní pracovných zmlúv učiteľov - čo do počtu hodín i výšky platu a umožnenie výkonu učiteľského povolania formou živnosti. Potom sa budete môcť dohodnúť na výške platu i na počte odučených hodín.
3. Stanovenie presnej sumy peňazí na vzdelávanie jedného dieťaťa (za rok). Peniaze posielať priamo z ministerstva financií školám, bez všetkých medzistupňov a medzičlánkov. A zároveň stanoviť rozsah vzdelania, ktorý je možné za tieto peniaze poskytnúť - a iba to nech je "bezplatné" vzdelávanie. Všetko navyše je platená služba rodičom.
Viem si predstaviť, že ten poseldný bod vzbudí veľké emócie. Dovolím si teda podotknúť:
1. Zníženie rozsahu bezplatného vzdelávania je len odrazom reality - množstva peňazí určeného na školstvo. Ak sa vláda rozhodne zvýšiť výdavky na školstvo významným spôsobom, môže ponechať rozsah vzdelávania taký, aký je dnes. Ale bez dodatočných peňazí to jednoducho nejde. Bez peňazí navyše je to len obyčajné ožobračovanie učiteľov a experiment na deťoch.
2. Ak sa nepodarí zvýšiť prostriedky na školstvo a prikročí sa k obmedzeniu rozsahu bezplatného vzdelávania, môže to mať socálne dôsledky na chudobnejších obyvateľov. Som za to, aby štát týmto ľuďom poskytol kompenzáciu (t.j. peniaze na bezplatné školstvo) - ale to už nie je o školstve, ale o sociálnych veciach. To je prosto iný rezort. Peniaze rezortu školstva nech sa používajú na vzdelávanie a peniaze rezortu sociálnych vecí nech sa používajú na sociálnu pomoc.
Tak čo, bude znamenať tento štrajk koniec spokojných učiteľov na Slovensku, alebo z neho vyjdú učitelia posilnení - s iným pohľadom na svet?
